Martin/Bratislava
7. júna (TASR) - K základným dokumentom národno-emancipačného procesu
formovania moderného slovenského národa patrí aj Memorandum národa
slovenského. Od jeho prijatia uplynie v sobotu 7. júna 164 rokov.
Jeho prijatie sa v Slovenskej republike (SR) pripomína ako pamätný deň.
Poslanci Národnej rady (NR) SR prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993
rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom SR s názvom Výročie Memoranda
národa slovenského.
Pred 164 rokmi, 6. a 7. júna 1861, sa vo vtedajšom Turčianskom Svätom
Martine konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo
okolo 6000 zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli
aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať
národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné
požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou
Uhorska.
Zhromaždenie prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred
evanjelickým kostolom. V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval
návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan
Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na
vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu).
Búrlivo sa rokovalo aj o tom, komu má byť memorandum adresované, či iba
uhorskému snemu, alebo aj panovníkovi. Účastníci rokovania napokon 7.
júna 1861 prijali konečné znenie Memoranda národa slovenského.
Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského
národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na
slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho
Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v
používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní.
Medzi požiadavky patrilo aj zriadenie slovenskej právnickej akadémie či
povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa tiež
23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z
memoranda, ktoré odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj
panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22.
augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil.
Požiadavky sa síce nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum
opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia
Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným
programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do
vypuknutia prvej svetovej vojny.
Zdroje: Historický kalendár - Slovensko, Bratislava 2006, Kronika
Slovenska I. Od najstarších čias do konca 19. storočia, Fortuna Print,
Bratislava 1998